Osemdesiatšesť

30. decembra 2016, domonxos, Nezaradené

Sedel som vo svojej obľúbenej kaviarni, výnimočne celkom blízko pri vchode, keď vošiel starček opierjúci sa o barly.  Drobnými, pomalými  krokmi podišiel k môjmu stolu a prisadol si.  Objednal si kávu.
V živote som tohto človeka ešte nevidel, ale ako neskôr vysvitlo, iní ho poznali dobre, bol z nášho mesta. Na svoj vek bol prekvapujúco elegantne oblečený, mal úprimnú tvár a inteligentné oči, z ktorých vyžarovalo aj zdravé sebavedomie. Zaujímavá figúrka ! Rozmýšľal som, čím tak mohol byť za aktívneho života a s rastúcou zvedavosťou som očakával, ako sa udalosti vyvinú ďalej. „Viete, mám už osemdesiatšesť rokov, ťažko sa mi chodí“, utrúsill namiesto pozdravu.

Nestihol som odpovedať, pretože od vedľajšieho stola sa k nemu ktosi prihovoril. „Tak ako ujo Jožo, šoférujete ešte ?“

„Ech, chceli mi odobrať vodičák, ale nedal som sa !“ Odvetil na otázku a potom sa už obrátil len ku mne a vysvetľoval. „Musel som k mojej doktorke pre potvrdenie. Tá ma chcela poslať na vyšetrenie k trom rozličným špecialistom, každé by ma stálo päťdesiat euro ale ja na to nemám, veď mám už osemdesiatšesť rokov. Tak som jej povedal: pani doktorka, vidíte, že som prišiel, aj som vás spoznal – takže vidím. Zhovárame sa – takže počujem. U vás stojí vizita štyridsať euro, ak mi teraz dáte pečiatku stodesať euro ušetrím – takže mi to ešte aj páli. Tak prečo by ste mi to potvrdenie nemohli vydať ?! “
„Dostal som ho“ – usmial sa šibalsky.
„Žiaľ, dôjsť k autu po vlastných mi už robí problémy, veď mám osemdesiatšesť rokov.“ Uzavrel diskusiu starček, vysŕkol zbytok kávy a ešte sa ma spýtal. „Neviete, platil som ?“ „Nemám tušenia, nedával som pozor.“ Zavolal na obďaleč stojacu čašníčku, tá so smiechom prikývla.
„Nič si z toho nerobte, ujo Jožo, i mne sa občas stáva že zabúdam ! Má to však i svoje prednosti, predstavte si, že poobede splníte manželskú povinnosť, zabudnete, v noci chcete opät. Žena sa tomu len poteší“- doberám si ho.

„Ájéj, s týmto som ja nikdy nemal problémy“ – odvetil už na odchode, a potom sa ešte vo dverách obrátil – „a ani teraz ešte nemám, aj keď už mám osemdesiatšesť rokov !“