Nasledujúca rozprávka je už aktuálna len z jednej tretiny, ale dúfam, že sa nájdu čitatelia, ktorých pobaví:
Boli raz traja bratia: Záhadný, Chlomtavý a Červený. Najmladšiemu toto hlúpe meno prischlo neskôr, pretože keď bol napajedený, celý sa červenal. Ale možno, že dôvod bol iný, kto vie. V skutočnosti bratov nemala jedna mater, akoby sa na slušných bratov patrilo, bratmi sa stali až keď odrastení skočili do búrlivého rodea zvaného politika. Tu v aréne, sa zbratali takmer dokonale a zajedno boli vždy, s výnimkou prípadu, keď išlo o peniaze – o peniaze iných.
K obzvláštnemu upevneniu bratstva došlo v období, keď prevažná väčšina súkmeňovcov nevedela čo od dobroty – darilo sa im, bohatli – a bezstarostne zverili opraty do rúk Červenému. Ten sa tak trochu zľakol úlohy byť prvým kočišom v rozbehnutom kočiari, takže si privolal na pomoc Záhadného, ktorý kočišom už bol viac krát, avšak vždy ho z Kozlíka ktosi zhodil. No a aby si získali aj súkmeňovo orientovaných kaviarenských povaľačov, bezvlasých silákov, zbojníkov zo zahraničných nákupných centier a ďalšie segmenty mestského a vidieckého proletariátu, pribrali aj Chlomtavého, ktorý bol medzi pospolitými pešiakmi vždy ako doma. A začali kočírovať ! Keďže voz bežal ako namastený, vďaka prezieravej činnosti predošlej garnitúry panských pohoničov už vyzeral sťaby hintov, veľa roboty nemali. A tak si naši traja dobráci z krátkej chvíle začali vymýšľať. Rozhodli sa, že zavedú ďalekosiahle reformy. No nie, ako by ste si milé deti mysleli, reformy v riadení dvoj-,štvor-a viac kolesových vozidiel, kdeže, boli to o mnoho väčší špekulanti ! Začali s reformami svojho rodného jazyka. Koniec-koncov Záhadný už mal v tejto oblasti bohaté skúsenosti, pri svojich plamenných prejavoch v minulosti, keď poprehadzoval slovosled a odstránil čo i len náznaky logickej vetnej skladby, že by mu ani jeho učiteľ Augustín neporozumel. Po krátkej, ale o to oduševnenejšej porade sa ako prvý krok dohodli na zmene gramatiky, konkrétne na úprave pádov. Záhadný (medzi priateľmi zvaný aj Igeliťák) sa rozhodol zmeniť hneď ten druhý a namiesto otázky „Koho, čo” zaviedol „Od koho, čo”. Premýšľal aj o modifikovaní tretieho pádu na „Komu koľko”, ale tu narazil na odpor Chlomtavého a Červeného, ktorí si tento pád chceli vyhradiť pre seba, takže po čase s reformami načisto prestal a venoval sa už len svojej obľúbenej postave zo starogréckeho bájoslovia – Elektre.
Chlomtavému sa málilo pády len meniť, ten si rovno vymyslel nový, ôsmy – zvaný agresív. Veru ôsmy ! „Na koho, do čoho”, znie otázka, na ktorú je priliehavá odpoveď: do tankoch, do šašoch, do strapatých paniach, do malých dvoroch atď …
V jazykovede najzbehlejší sa ale ukázal byť Červený, aj keď to sprvoti na to nevyzeralo. Najprv zmenil 5. pád „Oslovenie” na „Osločenie”, lenže to potvorské „l” sa mu kamsi stratilo. Používal, ho najmä on sám voči všetkým, čo rozmýšľali o aréne a o vozovom parku inak ako on a nedajbože o tom i písali alebo rozprávali nereformovaným jazykom. Neskôr tvrdo potlačil snahu inojazyčníkov (gramatiku si rozvracať nedáme!), ktorí chceli taktiež zaviesť do írečitej a ľubozvučnej nový pád kontin(m)entál, na ktorý by sa dalo pýtať takto : „O tom, potom ?”.
S jedlom rastie chuť, takže Červený čoskoro zreformoval aj 1.pád, na ktorý sa síce naďalej pýta „Kto, čo ?”, len odpoveď je tu vždy tá istá : „Ja, všetko”. Nuž a napokon, dobrého nikdy nie je dosť, vymyslel aj deviaty pád – diktatív. Chvála bohu tento pád Červený zatiaľ ešte nestihol úplne dokončiť, nevieme ako sa naň pýta, vieme len odpoveď: „… na večné časy a nikdy inak !“
Nuž a nám ostatným už nezostáva nič iné, len si počkať na ten načisto posledný, skutočný pád, ktorý bude pre troch bratov rovnako spoločný, ako socha nedávno odhalená na ich počesť a na ktorý bude takmer rovnaká otázka aj odpoveď: „Kade ?, „Kade ľahšie !”